Hip Hop - nový literárny žáner?

Autor: Ladislav Bittó | 4.7.2006 o 18:55 | Karma článku: 5,10 | Prečítané:  1866x

          Minule som písal o punku a metale a dostal som množstvo negatívnych reakcií. No asi mali pravdu, lebo som písal dosť neobjektívne. No, tak poďme pokračovať v neobjektívnosti. Dnes sa pozriem na to, čo je to vlastne Hip Hop.

              Je všade okolo nás. Kam sa len pozriete, stále uvidíte niekoho, kto je oblečený vo voľných nohaviciach, v tričku s nejakým graffity nápisom a na hlave má šiltovku, ktorú má tak trochu na krivo:)). Dnes sa nechcem zaoberať Hip Hopom ako subkultúrov, ale len jeho "hudobnou" zložkou. Ale na začiatok trocha histórie pre tých, ktorý mi potom budú chcieť vyčítať, že som si to dosť nepreštudoval.

Hip hop ako subkultúra vznikol v New Yorku (USA) v 70. rokoch 20. storočia v prostredí štvrtí obývaných prevažne afroamerickým obyvateľstvom. Počas rokov sa vyvinul do svojej dnešnej podoby - celosvetovej urbánnej subkultúry mládeže.

V počiatkoch sa ako hlavné zložky tejto subkultúry uvádzali tzv. "4 elementy" tj. rap, djing, breakdance a graffiti. Ako tzv. piaty element sa uvádza beatbox. V priebehu rokov sa tieto viac špecifikovali a pribudli ďalšie. Dnes hip hop zahŕňa špecifický štýl produkcie hudby, slang, módu atď.

Hiphopovú kultúru ovplyvnilo mnoho faktorov. Vhodným predpokladom pre jej rozvoj bola multikulturálna spoločnosť New Yorku 70-tych rokov.

Štýl a technika rapovania súvisí so západoafrickými básnikmi nazývanými grioti, ktorých piesne obsahovali hovorené prvky. Významným vplyvom boli taktiež hovorené pasáže piesní populárnych soulových a funkových hodobníkov.

Dôležitým vplyvom (hudobným i kultúrnym) bol dub, sub-žáner reggae, ktorý vznikol v 60-tych rokoch. Dub boli v podstate inštrumentálne verzie populárnych reggae piesní, dôraz sa kládol na bicie a výraznú basovú linku. Dub priniesli do New Yorku jamajskí prisťahovalci, ktorí ho začali hrávať na partys v komunitných centrách a uliciach.

Ako ďalšie vplyvy môžeme uviesť jazz a blues ale aj disco.

V New Yorských kluboch bola v 70-tych rokoch populárna predovšetkým disco hudba, na uliciach to však bol funk, soul a reggae. Konali sa tzv. "block parties" (párty na ulici), kde dji používali na reprodukciu hudby dva gramofóny. Dji pomocou mixovacích techník predlžovali inštrumentálne pasáže funkových piesní do ktorých niekto spontánne animoval publikum a tak vznikol rap. K tejto hudbe sa taktiež rozvinula samostaná forma tanca nazvaná breakdance. Vizuálnu stránku hiphopvej kultúry dopĺńala v počiatkoch aj špeciálna zložka graffiti, chápané ako spôsob zviditeľnenia sa a úteku od všednosti a každodennosti života vo veľkomeste.

Dnes sa ako hip hop definuje celosvetová subkultúra, prekračujúca jazykové, náboženské či rasové bariéry. Rap ako hudobná zložka sa stal jedným z najpopulárnejších hudobných žánrov a jeho vplyv preniká aj do iných hudobných štýlov.

Takže dosť bolo histórie a teraz poďme k veci. Ako som už spomenul nechcem sa venovať iným zložkám Hip-Hopu, hoci by som vedel veľa hovoriť o tých krivých šiltovkách :), ale iba tej "hudobnej". Vlastne sa to ani nedá nazvať, že je to niečo hudobné. Podľa mňa je to skôr nejaký novodobý literárny žáner, pretože a nejakej hudbe sa tu nedá ani rozprávať. Skôr mi to pripomína nejakú báseň, ktoré dosť často prednášajú najmä v rádiu SRo1 a tiež tam vpozadí ide nejaký hudobný podmaz (čiže vlastne aj tam rapujú a nie prednášajú:)).

Minule som sa rozprával s mojim dobrým kamarátom, ktorý počúva len a len Hip-hop. Rozprával mi, aké je ťažké spraviť ten hudobný "podmaz". No, ale aj tak si myslím, že je to tak isto ťažké ako si začať len tak popiskovať. Veď tí, takzvaní umelci, čo tvoria túto hudbu si len zoberú nejaké sample (nejaké už nahrané hudobné ukážky) od bubeníkov a klávesákov, spoja ich dokopy, aby to malo nejaký rytmus a zavolajú si nejaké dievča, ktoré ani nevie poriadne spievať, aby nahralo nejaké zvuky do pozadia. A oni tam nakoniec pridajú nejaké hovorené slovo, básničku, ktoré sa rýmuje. Väčšinou obviňujú celú spoločnosť. Keby som tie texty prirovnal k punkovým, tak by som tie punkové poriadne urazil. Ale najviac sa mi páči freestyle. Keď som bol na Inferno feste, tak som sa bol pozrieť na jeden hip-hopový freestyle. Veru, poviem vám, bolo čo počúvať, každé tretie slovo, čo povedali bolo:"je to tu naživo". Ako keby sa tešili, že ich pustili k mikrofónu :).

 Čiže, hip-hop by som skôr zaradil medzi literárne žánre, ako medzi hudobné. Veď deti v školských laviciach by sa asi potešili, keby sa o tom mohli učiť namiesto nejakého dadaizmu.:)

P.S.: Existuje aj pár hip-hopových výnimiek, ktoré sa oplatí vypočuť. Napríklad pieseň Generácia od Azusa Street. Možno je to aj preto, že je to troška rockovejšia vec.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Planéta sa otepľuje rýchlejšie, než sa čakalo, ukazujú nové modely

Nová hodnota je približne o dva stupňa Celzia vyššia, než udával podobný scenár z roku 2014.

CYNICKÁ OBLUDA

Ďakujeme ti, Boris Kollár!

Vláda Smeru už mohla byť minulosťou, ale úžasná politická intuícia Borisa Kollára ju zachránila.

Autorská strana Beaty Balogovej

Kam odchádza Robert Fico a prečo je jeho odchádzanie škaredé

Ficova metamorfóza ublíži všetkým.


Už ste čítali?